Talentovaná, ale úplne nerealizovaná herečka Louise Rainer si nechala vo svojej pamäti nielen nezabudnuteľné obrazy vo filmoch a predstaveniach, ale aj úžasný fakt - dvakrát po sebe sa stala majiteľkou slávneho hollywoodskeho Oscara.
Štart
Louise Rainer sa narodila 12. januára 1910 v bohatej židovskej rodine v meste Dusseldorf (alebo vo Viedni, ako ukazujú iné zdroje). Jej rodičmi boli Heinrich Rainer a Emily (rodená Königsberger). Ako dieťa mala rodina možnosť dať dievčaťu vynikajúce domáce vzdelanie. V štúdiu pokračovala vo Viedni, kde debutovala v divadle na scéne Dumontu. Neskôr ju Max Reinhardt pozval do svojej divadelnej spoločnosti, kde sa naučila hrať v štýle impresionizmu.
Na javisku týchto divadiel hrala ctižiadostivá herečka niekoľko významných postáv v hrách slávnych dramatikov ako Bernard Shaw, Jacques Deval, Pirandello, Shakespeare, za jej účasti boli uvedené nemecké filmy, formovanie charakteristickej tragickej herečky sa začalo, keď objavil sa na nej agent spoločnosti. MGM “(Metro Golden Meyer) a dievča pozval na prácu v Hollywoode.
Nemecko v roku 1935 prežívalo pre Židov ťažké obdobia. S nástupom Hitlera k moci hrozila nielen jej divadelná kariéra, ale aj samotná fyzická existencia. Preto bol Rainer prinútený prijať pozvanie a odísť do zámoria.
Kariéra v Hollywoode
Na začiatku spolupráce s hollywoodskou spoločnosťou Louise podporoval jej vtedajší šéf Louis B. Mayer. Od roku 1936 sa každý rok premieta film za účasti herečky. Zahrala si Annu Heldovú vo Veľkom Siegfriedovi, Oh Lahna vo Svätej zemi, Poldi Vogelhuberovú vo Veľkom valčíku. Za úlohy Anny Heldovej a Oh Lan je po obidve ocenená prestížnym Oscarom. Táto skutočnosť bola jedinečná, pretože nijakej zahraničnej herečke sa nikdy nedostalo takej pocty. Kritika bola nejednoznačná, mnohí neboli spokojní s výsledkami práce poroty a samotná umelkyňa si nemyslela, že hrá dôstojne. Louise Rainerová považovala ceny za „oscarové prekliatie“.
Po získaní ocenení herečka naďalej účinkuje v hollywoodskych filmoch, nehrá však to, čo by chcela, a obrázky sú úprimne slabé. Skutočne tragické úlohy, kde by sa jej talent mohol prejaviť v plnej sile, sa jej nedávajú, spokojné nie sú ani honoráre. Pokus o boj proti vedeniu spoločnosti jej prináša slávu bitkára s nemožným charakterom.
Umelec tiež nemá v tíme priateľské vzťahy. Je deprimovaná nedostatkom intelektuálnych partnerov a otravujú ju neustále rozhovory o tom, „kto čo nosí“a „čo sa podávalo na večeru v NN“. Chce sa rozvíjať, žiť aktívne, zdokonaľovať sa v herectve, ale toto jej nemôže dať úzko zameraný Hollywood.
Aj keď je nesmierne vďačná filmovým partnerom za podporu a povzbudenie. Schopnosť správne stáť pred kamerou, hrať sa nielen s emóciami, ale aj s „vnútornou silou“, dušou, ako hovoríme, herečka dostala od hollywoodskych hercov.
V 39. roku spoločnosť „Metro Golden Mayer“zbaví nevhodnú herečku zodpovednosti za podpísané zmluvy.
„Nedobrovoľný dôchodok“
Na začiatku mája 1939 sa Louise Rainer objavila na divadelných doskách vo Veľkej Británii a potom v New Yorku.
Počas vojny sa herečka venuje spoločenským aktivitám, je členkou brigád na udržanie morálky v armáde, hrá v divadle. V 44 rokoch si naposledy zahrala v hollywoodskom filme a neskôr sa tam vrátila až na slávnostnom odovzdávaní cien v deväťdesiatych rokoch. Ako občan USA si za miesto trvalého pobytu zvolil Spojené kráľovstvo.
Po vojne sa Rainer podieľal na televíznych projektoch, ale nie veľmi aktívne. Znovu sa objavuje na javisku newyorského divadla a potom už nehrá.
V 60. rokoch ju veľký Federico Fellini pozval hrať vo svojom filme vrátane scény špeciálne napísanej pre herečku. Nepáčila sa jej scéna, bola požiadaná, aby ju prerobila, rokovania sa naťahovali a vo výsledku režisér od tejto myšlienky upustil.
Neočakávané bolo rozhodnutie 87-ročnej herečky hrať v maďarskej verzii Dostojevského filmu Idiot. Viac filmov s jej účasťou nevyšlo.
Napriek všetkým svojim negatívnym vzťahom k Hollywoodu a americkému systému kinematografie Louise Rainer vždy hovorila, že svoju profesiu miluje, má z nej veľké šťastie a uspokojenie.
Osobný život
Po celý svoj dlhý život, ktorý prežila 104 rokov, sa herečka dvakrát vydala.
Prvým manželom je dramatik Clifford Odets. Z nenávideného Hollywoodu ju vzal do New Yorku, ale život s ním Louise nepriniesol šťastie. Na jeho naliehanie bola nútená ísť na potrat. Rozišli sa, ledva žili tri roky.
Druhým manželom bol Robert Knittel, vydavateľ a veľmi zámožný muž. Manželstvo s ním trvalo až do jeho smrti v roku 89. Pár mal dlho očakávanú dcéru, ktorá sa volala Francesca. V rozhovore žena viackrát priznala, že mala 45 rokov úžasného manžela.
Celý tento čas herečka pravidelne žila v Anglicku a Švajčiarsku, v skutočnosti bola občiankou Nemecka a Spojených štátov.
Napriek tomu, že na hollywoodskom chodníku slávy je hviezda menom Louise Rainer, až do konca svojho života kritizovala americké kino za hojnosť krvi a vraždenie, za to, že sama osebe prináša katastrofy a v ľuďoch vyvoláva strach..
Filmografia samotnej herečky zahŕňa 13 filmov.
Jej mottom je: „Umenie by malo prinášať dobro a krásu.“
