Daniela Rocca je talianska herečka a modelka. Široká sláva jej prischla po hraní hlavnej úlohy v komediálnej melodráme „Rozvod v taliančine“, ktorú režíroval Pietro Germi a ktorá vyšla v roku 1961.
Kreatívna biografia herečky začala modelingovým priemyslom. Ako 15-ročná vyhrala súťaž krásy v Taliansku a okamžite upútala pozornosť predstaviteľov šoubiznisu.
Rocca vstúpila do kina v roku 1954. Má 27 úloh v televíznych a filmových projektoch.
Fakty o biografii
Daniela sa narodila v Taliansku na jeseň 1937. Celé svoje detstvo strávila v malom mestečku Acireale. Od detstva dievča malo záľubu v tvorivosti, venovalo sa tancu a spevu.
Daniela mala atraktívny vzhľad a herecký talent. Počas školských rokov často vystupovala na javisku, zúčastňovala sa rôznych akcií a koncertov. Na strednej škole si dievča všimli zástupcovia modelingového priemyslu a bolo pozvané na účasť na súťaži krásy. V roku 1953 získala Daniela titul Miss Catania. Po víťazstve prešla do celoštátnej súťaže a vybojovala si ďalšie víťazstvo, čím sa stala Miss Taliansko.
Úspech v súťaži krásy otvoril Daniele cestu do šoubiznisu. Nejaký čas pracovala ako modelka a hviezdila v mnohých slávnych talianskych časopisoch. Dievča ale nechcelo pracovať iba v modelárskom priemysle. Lákalo ju kino, snívala o kariére herečky.
Filmová kariéra
Rocca debutoval vo filme v roku 1954. Získala malú rolu v melodráme „La Luciana“, ktorú režíroval Domenico Gambino. Ďalšie natáčanie pre herečku sa uskutočnilo v športovej dráme „Il nostro campione“od Vitoria Duzzeho.
V roku 1955 si mladá herečka opäť zahrala malú rolu v komediálnej dráme taliansky film My Patron. Išlo o prvé dielo režiséra a scenáristu Franca Brusatiho. Film bol uvedený na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach.
Vo filme „Judith a Holofernes“(druhý názov: „Tyranova hlava“) hrala Rocca úlohu Naomi. Film, ktorý spolu produkovali Taliansko a Francúzsko, vyšiel v roku 1959 a režíroval sa v tých rokoch populárnom baskickom žánri. Páska bola založená na príbehu o tom, ako Judith sťala Holofernesovi hlavu. Film režíroval Fernando Cerchio v hlavných úlohách s M. Girottim, R. Baldinim a I. Coreym.
V tom istom roku sa herečka objavila v niekoľkých filmoch naraz: komédia M. Mattoliho „Nestrácame hlavu“, fantastický triler R. Feda a M. Bova „Kaltiki, Nesmrteľná príšera“, v r. vojnová dráma V. Cottafviho „Legie Kleopatry“a v dobrodružnej kazete J. Turnera a M. Bovea „Marathon Giant, alebo Marathon Battle“.
V roku 1960 Roca hral malú rolu v historickej dráme Austerlitz režiséra A. Hansa, ktorá hovorí o bitke francúzskej armády vedenej Napoleonom proti rusko-rakúskym jednotkám pod vedením Alexandra I. a Františka I.
Potom sa herečka objavila na obrazovke vo filmoch: „Kráľovná Amazoniek“, „Ester a kráľ“, „Pomsta barbarov“, „Rím 1585“.
V roku 1961 bol uvedený taliansky film Rozvod v réžii Pietra Germiho, ktorý priniesol Daniele svetovú slávu a slávu. Stvárnila hlavnú úlohu Rosalie Cefalu. Jej partnerom na natáčaní sa stal slávny taliansky herec Marcello Mastroianni.
Film sa odohráva v Taliansku. Ferdinando je úžasný rodinný muž a je ženatý s Rosaliou už 12 rokov. Jedného dňa ale stretne svoju mladú a veľmi príťažlivú sesternicu Angelu a zamiluje sa do nej. Dievča to odplatí a potom sa Ferdinando rozhodne rozviesť so svojou ženou. Lenže v tých rokoch v Taliansku bolo takmer nemožné podať rozvod, a tak manžel vymyslí prefíkaný plán, ako sa Rosálie navždy zbaviť, a začne ho realizovať.
Film získal filmový festival v Cannes za najlepšiu komédiu a bol nominovaný na hlavnú cenu Zlatá palma. Mastroianni získal za svoju úlohu Zlatý glóbus, cenu Britskej akadémie a nomináciu na Oscara. Sláva Danielu nešetrila. Bola nominovaná na cenu Britskej akadémie. Film získal aj Oscara v kategórii Najlepší pôvodný scenár.
Ďalšia kariéra herečky bola tragická. Pre neúspešný románik s režisérom P. Jermiem sa Daniela pokúsila o samovraždu. Vďaka tomu bola odoslaná na psychiatrickú kliniku na ošetrenie. Potom sa nemohla vrátiť k bežnej práci. Rokka sa príležitostne objavovala na plátne v sekundárnych rolách, predstavitelia filmového priemyslu však s ňou vo všeobecnosti uprednostňovali akýkoľvek kontakt.
V nasledujúcich rokoch si Daniela zahrala v niekoľkých ďalších filmoch: Letné hriechy, V zajatí mesta, Don Giovanni z Azúrového pobrežia, Symfónia pre masaker, Razinya, Nuda. Naposledy sa na plátne predstavila v dráme „A Day-Long Life“.
Osobný život
Bývalá kráľovná krásy a pomerne úspešná herečka svoje šťastie nikdy nenašla.
Počas natáčania talianskeho rozvodu sa zamilovala do režiséra Pietra Germiho.
Po krátkom romániku Pietro povedal, že ďalšie vzťahy medzi nimi sú nemožné. To bola pre herečku skutočná rana. Pokúsila sa o samovraždu a bola umiestnená do psychiatrickej liečebne, kde strávila niekoľko mesiacov.
Dievčaťu sa nepodarilo úplne spamätať zo šoku, v tomto sa jej herecká kariéra vlastne skončila. Pokúsila sa vrátiť do práce, ale v kinematografických kruhoch bola Daniela uznaná za „nestabilnú“a už nebola pozvaná na natáčanie. Nikto nechcel mať dočinenia s hysterickým a psychicky nevyrovnaným umelcom.
Daniela sa na plátne objavila niekoľkokrát v sekundárnych rolách, no v roku 1970 hereckú kariéru úplne zavŕšila.
Rocca strávila posledné roky svojho života v opatrovateľskom dome, kde sa všetok svoj čas venovala písaniu románov. Vo veku 57 rokov zomrela na jar 1995.