Johan Geisel je autorom „bezúročných peňazí.“Tiež nazývaný nočnou morou kapitalistov, tvrdil, že kríze zabráni iba znárodnenie zdrojov a opustenie peňazí ako nástroja na obohatenie.
Johan Silvi Geisel je nemecký vedec a reformátor, je autorom teórie „slobodnej ekonomiky“. Roky života 1862-1930.
Johan sa narodil Ernestovi Geiselovi a Jeannette Talbotovej. O Johaninom detstve sa vie iba to, že bol siedmym z deviatich detí. V roku 1887 sa presťahoval do Argentíny, kde sa osvedčil ako úspešný obchodník. Zaujíma sa o štúdium problémov peňažného obehu, kríza, ktorú najostrejšie pocítili v Argentíne, iba posilňuje jeho záujem o ekonomiku a financie. Už v roku 1981 vyšla jeho prvá práca „Reforma menového podnikania ako cesta k sociálnemu štátu“. V ňom zverejnil základné predstavy o peniazoch.
Hlavné myšlienky Johana Geisela
Johan veril, že zem by mala patriť všetkým rovnako. A akékoľvek vlastnosti ľudí - pohlavie, rasa, trieda, náboženstvo, ako aj schopnosti - by to nemali mať vplyv.
Tiež sa domnieval, že je potrebné znárodniť pôdu a zrušiť úroky z poskytovaných pôžičiek. To by umožnilo rovnomernejšiu rýchlosť pohybu peňazí, čo by ochránilo hospodárstvo pred krízou a zvýšilo jeho odolnosť. To znamená, že Johanovou hlavnou myšlienkou bolo urobiť z peňazí nástroj výmeny, ale nie nástroj obohatenia, akumulácie a šetrenia. Zároveň navrhol varianty ekonomického modelu, kde za použitie finančných prostriedkov platia ich vlastníci štátu percentuálny podiel. Tým by sa zabránilo hromadeniu finančných prostriedkov v tých istých rukách a stimulovalo by to ľudí k efektívnejšiemu využívaniu peňazí.
Experimentujte v praxi
Geiselove teórie boli použité pri experimente v Rakúsku. Bolo vybrané mesto s 3 000 obyvateľmi. Pokus sa uskutočnil v roku 1932. Výsledok bol naozaj slušný. Podarilo sa im zvýšiť investície do verejných služieb, postaviť most a výrazne zlepšiť infraštruktúru mesta. A keď celá Európa zúfalo bojovala s nezamestnanosťou, vo Wörgli poklesla prirodzene o 25%. Tieto úspechy pritiahli pozornosť a viac ako 300 rakúskych spoločenstiev sa začalo zaujímať o Gesellov ekonomický model. Rakúska národná banka to však videla ako hrozbu a zakázala tlač miestnych bankoviek. Žiadna iná komunita nedokázala experiment zopakovať, a to napriek skutočnosti, že zákaz sa týkal iba otázky peňazí, a nie zásad systému.
Dnes sú Geiselove princípy aktívne využívané ďalšími ekonómami. Laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Jan Tinbergen teda opakovane písal, že Geiselov systém si zaslúži pozornosť a diskusiu, a ekonóm John Keynes naznačil, že pri práci na Všeobecnej teórii zamestnanosti, úrokov a peňazí ekonómie Geiselovej menovej teórie aktívne využíval.
Kritika princípov Geisel
Mnoho ekonómov našlo nedostatky v Geiselových nápadoch. Medzi nimi je hlavne to, že uplatňovanie Geiselových zásad by viedlo k rýchlemu znehodnoteniu ponuky peňazí a následnej inflácii. Zdôrazňujúc zároveň, že z krátkodobého hľadiska jej princípy skutočne umožňujú výrazne zvýšiť rýchlosť obehu peňazí. A ako viete, v období stagnácie a krízy sa ľudia aj podniky snažia znižovať výdavky a šetriť kapitál sami.
To znamená, že krátkodobý experiment bol efektívny iba preto, že bol násilne ukončený. A skúseností jedného mesta je príliš málo na to, aby sme hovorili o vysokej účinnosti tohto konceptu. Experiment navyše nemožno považovať za nezávislý, pretože sa nezohľadnilo veľa faktorov a ďalšie parametre mohli ovplyvniť ekonomický rast. Kritici navyše poukazujú na to, že počas krízy bol zaznamenaný pozitívny výsledok a výskum sa neuskutočnil v podmienkach stability alebo ekonomického rastu.
V každom prípade sú niektoré z Geiselových myšlienok používané dodnes, hoci v čistej podobe sú v rozpore s princípmi kapitalizmu, môžu však priniesť výsledky, ak sa v prípade krízy správne uplatnia.
