S fotografiou sa spája veľa znakov. Zariadenia, ktoré dokážu zachytiť obrázok na papier, sa objavili, keď bola väčšina ľudí poverčivá. Zrodili sa teda príbehy, že kamery sú nebezpečné a interagujú s ľudskou dušou.
Dlho sa verilo, že fotografie nezachovávajú iba obraz, ale aj časť duše toho, kto je pred objektívom. Až doteraz niektorí ľudia veria, že z fotografie môžete čarovať alebo nájsť osobu. Okrem toho existuje rozšírená povera, že počas spánku nie je duša človeka spojená s jeho telom, cestuje do iných svetov. Z kombinácie týchto presvedčení sa s najväčšou pravdepodobnosťou zrodil názor, že je nemožné fotografovať spánok.
Podľa inej verzie znamenie zmizlo, odkedy prvé fotoaparáty fotografovali ľudí posmrtne. Zosnulý bol oblečený a usadený so svojimi rodinami, aby mu zostala pamiatka. Tradícia fotografovania mŕtvych ľudí pretrvala až do 70. a 80. rokov (v odľahlých kútoch). Keďže spiaci človek so zatvorenými očami pripomína neživé telo, takáto fotografia vyvoláva smutné myšlienky. A vnímaví a ovplyvniteľní ľudia môžu veriť, že ak odfotíte človeka vo sne, potom sa k nemu priblíži smrť.
Odmietnutie takýchto obrázkov je ľahké vysvetliť z hľadiska logiky. Najskôr sa blesk v tme buď prebudí a vystraší spiaceho, alebo naruší produkciu melatonínu a zabráni spánku. Po druhé, vo sne sú ľudia uvoľnení, nemajú príliš ladné pózy a neovládajú svoju mimiku. Výsledná snímka teda mnohých po prebudení nepoteší. A autor fotografie riskuje, že sa poháda s tým, ktorého zachytil vo sne.
