Eugenio Francisco Reyes Morande je čílsky filmový, divadelný a televízny herec. Prvýkrát sa na obrazovke objavil v roku 1989 v seriáli TVN Sor Teresa de Los Andes. Práve táto rola urobila Reyesa z málo známeho elitného herca. Od tohto okamihu prebiehala Franciscova kariéra neobvykle úspešnou. Za jeho najúspešnejšie roly sa považujú tie, kde hral spolu so svojou partnerkou na obrazovke, čílskou herečkou Claudiou di Girolamo, ktorá sa k jeho osobnostnému typu ideálne hodí.
Životopis a osobný život
Francisco Morande sa narodil 6. júla 1954 v Santiagu de Chile. Františkov otec, Carlos Reyes, bol politikom a militantom v Kresťanskodemokratickej strane.
Vyštudoval architekt na Pápežskej katolíckej univerzite v Čile. Ale hneď po ukončení štúdia sa vzdal všetkého, čo študoval, a začal komponovať hudbu. Zároveň vstúpil do divadla, do hereckej dielne režiséra Fernanda Gonzaleza Maradonu.
Od mladého veku je Reyes členom Strany populárnej jednoty a po puči v Čile v roku 1973 bol aktívnym bojovníkom proti diktatúre Augusta Pinocheta. Následne sa zúčastnil volebných pretekov na strane budúcich prezidentov Čile, Eduarda Freya (dvakrát), Riccarda Lagosa, Michelle Bacheletovej (dvakrát) a Alejandra Guilleta.
Reyes hral svoju prvú rolu v divadle v inscenácii Vzostup a pád mesta Mahagonne v réžii Bertolda Brechta. V tom čase bolo Chile vojensko-civilnou diktatúrou a štát nezaručoval svojim občanom osobnú bezpečnosť. Preto sa Morandé rozhodol odísť v roku 1985 do Francúzska, kde sa zúčastnil solidárnych akcií s Čile.
Jeho manželkou je Carmen Romero, s ktorou sa Francisco oženil v roku 1983. V manželstve pár tvoril päť detí. Carmen Romero je čílska divadelná herečka, divadelná režisérka a kultúrna manažérka, aktívna členka Nadácie Teatro de Mil.
Kariéra a tvorivosť
Po prvýkrát v televízii prišiel Francisco k nahrávaniu programu Teleduc na 13. kanáli v Čile. V rámci toho istého programu sa stretol s Claudiou di Gilorama, s ktorou následne musel veľa konať.
Kariéra Francisca Morandu sa odohrala počas obdobia zlatého veku čílskej televízie. Preto mu jeho početné vystúpenia na kanáli Nacional de Chile (TVN) priniesli najväčšiu popularitu medzi ostatnými čílskymi hercami.
Prvú slávu a elitárstvo herca priniesla jeho práca v televíznom seriáli „Teresa de Los Andes“, ktorý režírovala a produkovala Sonia Fuchs.
Spolu s herečkou Claudiou Lee Girolamo sa Francisco zúčastnil najväčšieho počtu telenoviel, v ktorých takmer vždy hral hlavné úlohy.
V rokoch 1990 až 2006 Reyes hral s režisérom Vincentom Sabatinim ako hlavný herec v telenovelách Zlatý vek, Bláznivý Amor, La Fiera, Roman, Pampa Illusion, Los Pincheira a ďalších.
V roku 2003 hral Francisco ako Marcello Ferrari v televíznom seriáli Sibierra. A v roku 2004 hral v seriáloch „Manchuk“od Andreasa Wooda a „Picnics“od Raula Ruiza.
V roku 2006 sa umiestnil na prvom mieste medzi najlepšími čílskymi televíznymi hercami všetkých čias.
V roku 2007 sa Francisco zúčastnil televíznej šou „Dancing“na kanáli TVN a obsadil prvé miesto napriek tomu, že v čase účasti mal herec 53 rokov.
V tom istom roku ho časopis Wiken vyhlásil za najlepšieho herca za všetkých 50 rokov čílskej televízie.
V roku 2009 hral vo filme „Kde je Eliza?“s herečkou Mariou Eugenia Rencoret, ktorá opäť začala svoju kariéru v televízii.
V roku 2011 hral v dramatickom seriáli Profugos pre kanál HBO režiséra Pabla Larraina. V tom istom roku sa zúčastnil niekoľkých ďalších telenoviel, napríklad Chudák Rico a Come Back Early.
Spolu s manželkou Carmen Romero sa zúčastnili mnohých divadelných predstavení, ako aj medzinárodného divadelného festivalu v Santiagu am Main.
V roku 2017 získal Reyes za stvárnenie filmu Orlando vo filme Fantastická žena medzinárodné uznanie a cenu Akadémie za najlepší zahraničný film.
V roku 2019, 30 rokov po začiatku svojej kariéry, Francisco Reyes oznámil svoj odchod do dôchodku. V tom čase boli on, Di Giloramo, Bastian Bodenhöfer a Alvaro Rudolfi považovaní za hlavné postavy čílskej televízie a najlepších hercov čilskej kinematografie.
Filmografia
Sussi (1987) v réžii Gonzala Justiniána.
Angels (1988) - úloha Juan Segovia Caceres.
Der Redfahrer von San Cristobal (1989), réžia: Peter Lilienthal.
The Wandering Romance (1990), réžia Raul Ruiz ako Franklin.
Niečo tam je (1990), réžia Pepe Maldonado ako Daniel.
My Last Man (1996) v réžii Tatiany Gavioly ako Alvaro.
Docent Chance (1997), réžia J. Ossang ako Georg Trakl.
Enemy of My Enemy (1998) a Diplomatic Siege (1998) režíruje Gustavo Marino.
Crillon Girl (1999) ako Ramón Ortega a Requiem Mass (1999) ako Miguelov otec. Oba filmy režíroval Alberto Diber.
Juan Farinha (2000) ako Juan Farinha, réžia: Marcelo Ferrari.
Smrť o polnoci (2001), ktorú režíroval Enrique Murillo ako spolutvorca.
Hľadáme slečnu Hydeovú (2001) v réžii Pepe Maldonada ako Bruno Delmas.
Nominee (2003) režiséra Ignacia Argira ako Patricka.
Subterra (2003) režíroval Marcelo Ferrari ako Fernando Gutierrez.
Machuk (2004) režírovaný Andreasom Woodom ako Patricio Infante.
Dni poľa (2004), réžia Raul Ruiz ako Dr. Chadian.
Secrets (2008) režírovaná Valeriou Sarmiento ako Dr. Gregorio Liborio.
Klub (2015) ako Alfonsov otec a Neruda (2016) ako Bianchi. Oba filmy režíruje Pablo Larrain.
Fantastická žena (2017), réžia: Sebastian Lelio, ako Orlando Onetto Pertier.
Pán Larrain (2018) režírovaný Gonzalom Menendezom ako Santiago Larrain.
Účasť na seriáloch a telenovelách
Na kanáli TVN sa pod vedením režiséra Vincenta Sabatiniho Reyesa zúčastnil nasledujúcich sérií:
- Zázrak života (1990) ako Riccardo Gomez;
- Start Again (1991) ako Martin Baris;
- Pasce a masky (1992) ako Maximiliano Kruchaga;
- Šach (1993) ako Nicholas Belmar;
- Rompecorazon (1994) ako Pablo Sierra;
- Dumb Cupid (1995) ako Jaime Salvatter;
- Sucupira (1996) ako Esteban Onetto;
- Zelené zlato (1997) ako Diego Valenzuelo;
- Lorana (1998) v hlavných úlohách s Fernandom Balbontinom, Aristidesom Conchom a Antoinom Dumontom;
- The Beast (1999) ako Martin Ehaurren;
- Roman (2000) ako otec Juana Bautistu Domingueza;
- Pampa Illusion (2001) ako Jose Miguel Inostroza;
- Doors Within (2003) ako Jose Cardenas;
- Pincheira (2004) ako Miguel Molina;
- Capo (2005) ako Giorgio Capo;
- Partners (2006) ako Harvey Slater;
- Srdce Márie (2007) ako otec Matea Garciu;
- Veselá vdova (2008) ako Simon Diaz a Santiago Balmaceda.
A všetky vyššie uvedené série iba vo filmoch „Zázrak života“a „Veselá vdova“hrali vo vedľajších úlohách Francisco Reyes. Vo väčšine filmov hral ako hlavný hrdina.
S režisérom Victorom Huertou Reyes hral v seriáli Gróf Vrolock (2010) v antagonistickej úlohe Froilana Donosa a v novele Come Back Early (2014) v antagonistickej úlohe Santiaga Goikola.
S režisérom Rodrigom Velazquezom hral Francisco Reyes v románe „Kde je Eliza?“v antagonistickej úlohe Bruna Albertiho, v televíznom seriáli „Alicin labyrint“(2011) v titulnej úlohe Manuela Inostrozu a v poviedke „Chudák Rico“v hlavnej úlohe Maxima Kotaposa.
V roku 2015 sa zúčastnil natáčania románu „Matriarchs“režiséra Itala Galleaniho v hlavnej úlohe s Garym Mendesom.
V roku 2017 si zahrá v televíznom filme Tell Who It It, ktorý režíroval Herman Barrig v hlavnej úlohe s Manuelom Silvom.
V roku 2018 hral v miniseriáli I Love to Die režiséra Cear Olaza a vo vedľajšej úlohe Nicholasa Vidala.
Posledným dielom Francisca Reyesa bola hlavná úloha Ernesta Orellana v novele „Som Lorenzo“, ktorú režíroval Nicholas Alempart.
Ocenenia a úspechy
V roku 1993 sa Francisco Reyes ako člen poroty zúčastnil festivalu Viña del Maar.
V roku 2011 sa stal animátorom projektu Blue Frame na kanáli TVN.
V roku 2013 sa ako hosťujúci herec predstavil v šou No Makeup.
Zoznam ocenení, ktoré získal Francisco Reyes, obsahuje:
- Cena za televíznu drámu (1995) - prvá cena pre najlepšieho herca;
- Cena za televíznu drámu (2000) za získanie rovnakej nominácie;
- Copihue de Oro (2006) pre najlepšieho herca;
- Chile's Choice (2007) pre najlepšieho čílskeho herca všetkých čias.
Aj v roku 2007 dostal Francisco Reyes cenu Wiken, ktorá sa venuje 50 rokom čílskej televízie. Víťazom sa stal Francisco a bol vyhlásený za najlepšieho čílskeho herca všetkých čias.
