Anton Walbrook je rakúsky herec, ktorý žil vo Veľkej Británii pod menom Anton Walbrook. Bol veľmi populárnym hercom v Rakúsku a predvojnovom Nemecku, ale z dôvodu vlastnej bezpečnosti opustil domovinu v roku 1936 a pokračoval v kariére anglického filmu. Anton je známy predovšetkým vďaka filmom Život a smrť plukovníka Blimpa a Červené topánky.
Životopis
Skutočné celé Antonove meno je Adolf Anton Wilhelm Volbrück. Narodil sa 19. novembra 1896 vo Viedni v Rakúsku. Otec - Adolf Ferdinand Bernhard Hermann Volbrück, matka - Gisela Rosa. Rodina Wolbrückovcov pozostávala z desiatich generácií hercov a iba Antonov otec nebol hercom, ale cirkusovým klaunom. Dedko Adolf Wollbrück bol odrodovým umelcom.
Anton získal vzdelanie v kláštornej škole vo Viedni a na strednej škole v Berlíne.
Vďaka svojim rodičovským kontaktom sa Anton stal osobným študentom vtedy slávneho režiséra Maxa Reinhardta a urobil kariéru v rakúskom divadle a kine.
Počas prvej svetovej vojny bol Anton zajatý Francúzmi. V zajatí založil Wolbrück divadlo Aucher Capture Theater, ktoré malo neskôr účinkovať na scénach v Mníchove, Drážďanoch a Berlíne.
V predvojnovom Nemecku začal hrať v nemých filmoch a nových filmoch so zvukom. Jeho úloha je ako elegantného kozmopolitného gentlemana. A často vystupoval s Renatou Müllerovou.
Od roku 1933 zmenil vzhľad a narástli mu fúzy.
V roku 1936 odcestoval Wolbrück do Hollywoodu, aby nakrútil niektoré scény a dialógy pre nadnárodný film Vojak a dáma (1937). V Spojených štátoch odstránil svoje celé mená „Adolph“aj „Wilhelm“a stal sa z neho jednoducho Anton Volbrück.
Ale ani do Rakúska, ani do Nemecka sa Anton nikdy nevrátil. Faktom je, že Wolbrück bol homosexuál a ľudia ako on boli nacistami prenasledovaní. Okrem toho bol podľa klasifikácie norimberských zákonov Wohlbrück uznaný ako položid (jeho matka bola židovka) a bol tvrdým odporcom národného socializmu.
Po návšteve Ameriky sa preto Wolbrück od roku 1936 usadil v Anglicku a zmenil si priezvisko na Walbrook, čo je z hľadiska anglickej výslovnosti výhodné. Čoskoro si našiel prácu ako filmový herec. Jeho tvorivými úlohami boli úlohy elegantných alebo zlovestných kontinentálnych Európanov. Ako herec pracoval Anton pri každej príležitosti pre židovských hercov a „neárijských“nemeckých hercov, často im poskytoval finančnú pomoc a zachránil ich pred nacistickým režimom.
Anton Walbrook dostal pas občana Spojeného kráľovstva až v roku 1947.
Anton Walbrook zomrel 9. augusta 1967 vo veku 70 rokov na infarkt v nemeckom Garazhausene v Bavorsku. K útoku došlo počas jeho vystúpenia na pódiu. Podľa jeho vôle je jeho popol pochovaný na cintoríne kostola sv. Jána v Hampsteade neďaleko Londýna.
Kariéra v Nemecku
Martin Luther (1923) je nemý film režírovaný Karlom Wüstenhagenom.
Mater Dolorosa (1924) je nemý film Josepha Delmonta.
„Tajomstvo hradu Elmshoch“(1925) - nemý film Maxa Obahla v postave Axela.
V roku 1931 Anton hral v troch filmoch naraz: „Flip Mortale“režiséra Henriho Duponta, „Company Pride No. 3“režiséra Freda Sauera ako princ Willibald a úloha Maxa Bindera vo filme „Three from the Unemployment Bureau“. v réžii Eugena Thieleho.
V roku 1932 boli uvedené ďalšie tri filmy s Walbrookom: „Five Damned Gentlemen“- nemecká verzia francúzskeho filmu režiséra Juliena Duviviera, „Melody of Love“režiséra Georga Jacobiho a „Child“od Karla Lamacha.
Rok 1933 sa taktiež niesol v znamení troch filmov: „Valčíková vojna“režiséra Ludwiga Bergera, „Kane Angst thief Liebe“režiséra Hansa Steinhoffa a „Victor and Victoria“režiséra Reinholda Schünzela.
V roku 1934 hral Anton v piatich rôznych filmoch: „George a Georgette“- francúzska verzia filmu „Victor a Victoria“režiséra Rogera Le Bona, „Die vertauschte Braut“režiséra Karla Lamacha, „Maškaráda“režiséra Wiley Forst. „Žena, ktorá vie, čo chce, réžia: Viktor Janson, anglické manželstvo, réžia: Reinhold Schünzel.
1935: Regina, réžia: Erich Waschneck, The Gypsy Baron, réžia: Karl Hartl, jej francúzska verzia, La Baron Tsigane, réžia: Henri Chaumette, I Was Jack Mortimer, réžia: Karl Froelich, pražský študent, réžia: Arthur Robinson …
Rok 1936 bol pre Antona posledným rokom ako nemecky hovoriaceho herca. Tento rok hral vo filmoch Cársky kuriér Richarda Eichberga, Michelle Strogoff od Jacquesa de Baroncelliho v réžii Willieho Forsta a vo francúzskom filme Port Arthur od Nicholasa Farkasa.
Kariéra v divadle a kine
Na rozdiel od väčšiny nemecky hovoriacich hercov si Anton urobil vynikajúcu kariéru v anglickom kine.
Anton Wilbrook debutoval v anglickom kine v roku 1937 vo filme Vojak a dáma ako Michael Strogoff. Išlo o anglickú verziu nemeckého filmu The Tsar's Courier.
V roku 1937 Anton hral ako princ Albert vo Viktórii Veľkej v réžii Herberta Wilcoxa. V nasledujúcom roku 1938 ten istý režisér nakrúti pokračovanie filmu Sixty Glorious Years a pozve Wilbrucka, aby hral rovnakú rolu.
Walbrück debutoval v anglickom divadle v januári 1939. Hral Otu v Dizajne pre život v divadle Haymarket. Potom sa Anton presunul do divadla Savoy a zúčastnil sa na viac ako 233 rôznych predstaveniach.
V thrilleri Gas Lanterns (1940) režiséra Thorolda Dickinsona stvárnil Charlesa Boyera, vraha jej manžela.
V romantickej melodráme Dangerous Moonlight (1941) hral poľského klaviristu, ktorý mal obavy z návratu domov do Poľska.
V tom istom roku 1941 sa objaví vo filme „49. rovnobežka“s Powellom a Pressburgerom. V roku 1943 hral vo filme „Život a smrť plukovníka Blimpa“pozitívnu úlohu temperamentného a impulzívneho nemeckého dôstojníka Thea Kretschmara-Schuldorfa. Oba tieto filmy majú spoločné to, že Walbrook v nich stvárnil pozitívne úlohy Nemcov odmietajúcich národný socializmus.
V roku 1945 bol prepustený film Muž z Maroka v réžii Mutza Greenbauma, v ktorom Anton hral úlohu Karla Langera.
Vo filme Červené topánky (1948) hrá postavu krutého choreografa a tyranského impresária Borisa Lermontova.
Jedným z najneobvyklejších filmov s Antonovou účasťou je gotický triler podľa Pikovej kráľovnej Alexandra Puškina. Walbrook dostal hlavnú úlohu kapitána Hermana Suvorina.
V 50. rokoch sa nakrátko vrátil na javiská nemeckých divadiel v Dusseldorfe, Hamburgu a Stuttgarte, ako aj na plátna nemeckých filmov.
Spolu s nemeckým režisérom Maxom Ophulstom Anton hral v La Ronde (1950) ako ceremoniár, v Lole Montes (1955) ako bavorský kráľ Ludwig I. a v Der Reigen ako vševediaci spovedník.
V roku 1950 hral vo francúzskom filme Kráľ na jednu noc režiséra Paula Maya ako grófa von Lerchenbach.
V roku 1951 sa ako Johann Strauss zúčastnil nemeckého filmu Viedenské valčíky. Režisérom filmu bol Emil-Edwin Reinert.
V roku 1952 sa predstavil v divadle Colosseum v inscenácii Call Me Madame ako Konstantin Cosmo.
V roku 1954 hral úlohu Gregoira Varema vo francúzskom filme Chargé d'Affaires Mauricius, ktorý režíroval Julien Duvivier.
V roku 1955 hral v anglickom filme „Ach … Rosalind !!!“ako doktor Falke.
V roku 1957 hral Cauchona, biskupa z Beauvais, vo filme „Saint Joan“anglického režiséra Otta Premingera.
Antonovým posledným dielom bola rola majora Esterhazyho v anglickom filme „I viniť“(réžia: Jose Ferrer).
Jedna a jeho spoločné hviezdy na scéne, Moira Shearerová, pripomína, že Walbrook bol veľmi osamelý človek. Mimo natáčania neustále nosil slnečné okuliare a jedol sám.
Koncom päťdesiatych rokov minulého storočia sa Anton konečne dostal z kina do dôchodku, len občas sa začal objavovať v televíznych šou.
V roku 1960 hral v šou Venus im Licht, nemeckej astronomickej šou venovanej pozorovaniu Venuše. V roku 1962 sa predstavil v anglickej šou „Laura“. V roku 1964 - v nemeckej televíznej šou „Der Arzt am Scheideweg“a v roku 1966 - v anglickej šou „Robert and Elizabeth“.
